POZOR NA VOĽBU NOVÝCH ÚSTAVNÝCH SUDCOV!
Na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu sa bude diať niečo, čo by malo byť v každej krajine v centre pozornosti. Bohužiaľ, zatiaľ to tak vôbec nie je, hoci je najvyšší čas. Parlament totiž bude voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Už po októbrovej schôdzi môže mať Slovensko na ďalších 12 rokov nový ústavný súd. V januári totiž skončí funkčné obdobie deviatim sudcom z celkového počtu 13 členov. Parlament musí zvoliť až 18 kandidátov, z ktorých potom prezident vyberie 9 sudcov, a to vrátane predsedu súdu.
Zatiaľ sa objavili iba úvahy o tom, že sudcov treba súrne zvoliť, pretože hrozí, že sa ústavný súd stane nefunkčným. Nezaznelo, že k voľbe treba pristupovať s najväčšou zodpovednosťou. Ústavný súd je totiž v každej slobodnej krajine kľúčovou inštitúciou, ktorej úlohou je chrániť ústavu, princípy právneho štátu a základné ľudské práva pred svojvoľnými zásahmi štátnej moci. Má mimoriadne právomoci - zrušiť zákony, rozhodnutia štátnych orgánov a iných súdov, ktoré odporujú ústavným princípom a ľudským právam, alebo vykladať ústavu. Iba ústavný súd môže byť v konečnom dôsledku účinnou hrádzou proti zneužívaniu moci zo strany politikov, a to aj tých, ktorí by mali v parlamente väčšinu.
V USA si veľmi dobre uvedomujú význam Najvyššieho (t.j. ústavného) súdu. Kandidát do Najvyššieho súdu USA je vždy podrobený rozsiahlemu skúmaniu. Niekoľko týždňov sa analyzujú jeho verejné vystúpenia, právne názory, rozsudky, pôsobenie, minulosť i morálny profil. V senáte býva podrobený viacdňovému vypočutiu, v priebehu ktorého musí odpovedať na množstvo otázok. Až po dôkladnom zvážení a verejnej diskusii o kandidátovi sa pristúpi k hlasovaniu.
Slovenský ústavný súd nemá nad sebou vyššiu inštanciu. Podlieha iba kontrole zo strany verejnosti. Nadchádzajúca voľba jeho sudcov musí byť preto absolútne verejným procesom, počas ktorého by mali byť zverejnené všetky dostupné údaje o kandidátoch na sudcov, ich pôsobení, minulosti, názoroch a rozhodnutiach. Prípadné utajovanie informácií o kandidátoch by bolo v tejto situácii absurdné. Zároveň je potrebné začať verejnú diskusiu o navrhnutých kandidátoch. Snaha rýchlo obsadiť voľné miesta sudcov nemôže byť na úkor starostlivého výberu kandidátov. Ľudia, ktorí budú zvolení, budú totiž nasledujúcich 12 rokov významne ovplyvňovať chod štátu a ich rozhodnutia budú mať pre každého občana ďalekosiahle dôsledky. Poslanci musia mať dostatok času zvážiť konkrétnych kandidátov.
Kandidáti, ktorých je už 31, budú vo štvrtok 12. októbra na rokovaní ústavnoprávneho výboru prezentovať svoju predstavu o pôsobení na ústavnom súde. Jeden deň na vypočutie 31 kandidátov je však zúfalo málo. Aby bol proces voľby transparentný a verejný, v prvom rade by malo byť rokovanie výboru otvorené pre médiá a širokú verejnosť. Bude potrebné pýtať sa kandidátov na ich názory a postoje, ako aj na ich pôsobenie v minulosti. Iba samotná odbornosť však nestačí, hoci sudca by samozrejme mal byť aj uznávaným odborníkom. Nejde totiž o mechanické uplatňovanie textu ústavy, ale o uplatňovanie často všeobecne formulovaných ústavných princípov. Sudca preto musí mať jasnú predstavu o hodnotách, na ktorých náš štát stojí. Je ilúziou, že do funkcie ústavného sudcu sa možno zakrátko „zaučiť“. Podrobné profily kandidátov a ich vystúpenie na výbore je potrebné zverejniť. A do verejnej diskusie o kandidátoch by sa mali zapojiť odborná i širšia verejnosť a médiá.
Je nepochybné, že ústavný sudca by mal mať čistý morálny profil, nemôže byť skompromitovaný, má sa tešiť širokej dôvere a musí byť nezávislý od politických strán. Ak parlament zvolí politicky lojálnych nominantov alebo inak kontroverzné či skompromitované osoby, bude to katastrofa nielen pre dôveryhodnosť ústavného súdu, ale aj pre dôveru občanov v spravodlivosť a ochranu práv v našej krajine. Nemožno dopustiť, aby sa Ústavný súd SR vďaka takýmto nominantom naozaj stal tým povestným „chorým prvkom“.
Peter Wilfling
autor je právnik a člen občianskeho združenia Občan a demokracia