OTVORENÝ LIST MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ VLÁDE SR

Ako a komu slúžia zdroje EÚ pre občiansku spoločnosť na Slovensku
alebo kto, komu a kam pomáha

Predseda/kyňa vlády Slovenskej republiky
Podpredseda/kyňa vlády Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
Minister/ka financií Slovenskej republiky
Minister/ka práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
Minister/ka školstva Slovenskej republiky
Minister/ka výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Minister/ka spravodlivosti Slovenskej republiky

Problémy mimovládnych organizácií na celom území Slovenska pri realizácii a financovaní programov Európskeho sociálneho fondu (ESF), Fondu sociálneho rozvoja (FSR) a Iniciatívy Spoločenstva EQUAL začínajú nadobúdať obludný charakter. Ľudia v týchto organizáciách realizujú, a zatiaľ z väčšej časti aj sami financujú, aktivity v rámci projektov schválených v rokoch 2004 – 2005, čím fakticky napĺňajú úlohy, ktoré sa vláda zaviazala plniť vo vzťahu k EÚ. Vláda však svoje záväzky neplní.

Finančné prostriedky sa už vyše roka nedostávajú k ich prijímateľom. Hlavnými príčinami sú zle nastavené mechanizmy plánovania, komunikácie, rozhodovania, riadenia, monitoringu a kontroly pri čerpaní fondov, zložitá a neprehľadaná administratívna mašinéria, neustále sa meniace pravidlá vyúčtovania minutých prostriedkov, nedostatočná komunikácia medzi jednotlivými rezortmi a ich neadekvátna koordinácia a absencia partnerského prístupu jednotlivých ministerstiev vo vzťahu k realizátorom projektov. Mnohé mimovládne organizácie ani po niekoľkých vyúčtovaniach a dávno po plánovanom ukončení projektov nedostali ani časť z finančných prostriedkov, na ktoré majú podpísané projektové zmluvy a ktoré im mali byť bez prieťahov refundované (keďže to, čo bolo dohodnuté, poctivo realizujú). V dôsledku toho nemôžu pokračovať v rozbehnutých aktivitách a často sa dokonca stávajú dlžníkmi a nedôveryhodnými partnermi. Nie vlastnou vinou musia opakovane žiadať o predĺženie trvania projektu. Finančné riadenie projektov tak viazne v začarovanom kruhu: lehoty platieb zo strany štátu sa viažu na splnenie podmienok a na pravidlá, ktoré sa v priebehu implementácie menia a ktoré sú niekedy dokonca v rozpore s platnou legislatívou. Nekonečným odsúvaním realizácie platieb zo strany ministerstiev je vážne ohrozené samotné fungovanie organizácií a mnohým, najmä tým menším v regiónoch, reálne hrozí zánik.

Skutočnosť je teda taká, že na prebujnelú administratívu okolo projektov často ide omnoho viac energie, kapacity (a teda aj zdrojov) než na samotné aktivity. Je to plytvanie odbornou a zároveň ľudskou kapacitou aktívnych občanov a občianok a v neposlednom rade aj ohrozovanie prírodných zdrojov (zbytočne minutý papier, toner, umelohmotné obaly....). Niekoľkostupňový kontrolný mechanizmus vytvorený ministerstvami je premrštený a neefektívny – postupným „vylepšovaním“ sa stal reálnou prekážkou realizácie projektov a brzdou efektívnej práce na oboch stranách. Je známe, že kým v EÚ sa uplatňuje 1-násobná a 20- percentná kontrola (kontroluje sa námatkovo 20% účtovnej dokumentácie), v SR je kontrola 3 až 4-násobná a 100-percentná (všetka dokumentácia sa kontroluje tri až štyrikrát).

Na rozdiel od organizácií verejného sektora nemôžu často mimovládne organizácie žiadať o zálohové platby, ale iba o refundácie (napr. v rámci programu ESF na Ministerstve školstva); tiež možnosť odstúpenia od zmluvy ministerstvami je takmer neobmedzená (opak je pravdou pre MVO). Zmluvné podmienky realizácie projektov sú teda nastavené tak, že mimovládne organizácie sú v nepriaznivej pozícii a v nerovnocennom až podriadenom postavení a žijú v obavách, či im vôbec niekedy budú ich výdavky na projekty uhradené. Ukazuje to viac ako ročná skúsenosť, kedy ľudia z mnohých organizácií práve z tohoto dôvodu dlho mlčali o svojich problémoch. V ďalšej fáze sa pokúšali najprv nedostatky signalizovať, neskôr pomenovať, potom o nich otvorene hovoriť a napokon spísali petíciu. To, čo sa nedávno v pravidlách predsa len zmenilo smerom k dlho sľubovanému zjednodušeniu administrácie, však nie je komplexným a systémovým riešením a nerieši nezrealizované platby za celý minulý rok. Nerefundované prostriedky pritom u niektorých organizácií dosahujú státisíce korún, hoci, paradoxne, schválenie celej platby často viazne – obrazne povedané - na uznaní 14-korunového lístka na MHD.

Inštitúcie štátu sa k aktívnym občanom a občiankam realizujúcim projekty správajú bez rešpektu k ich práci - podozrievavo a s nedôverou - hoci jej výsledky či produkty majú slúžiť občianskej spoločnosti a verejnému záujmu. Namiesto toho, aby si vážili úsilie posilňujúce občanov a občianky, aby ocenili nezávislé aktivity často dopĺňajúce, a nezriedka dokonca aj suplujúce úlohy a povinnosti štátu, neraz útočia na ich ľudskú dôstojnosť a integritu prístupom, ktorý nemá ďaleko od šikany. A čo je najhoršie, všetko je brané formalisticky a nik zo zodpovedných neberie vážne dnes už existenčné problémy nielen organizácií, ale aj ľudí realizujúcich mnohé potrebné činnosti v regiónoch Slovenska.

Vláda na svojom rokovaní dňa 7. júna 2006 uznesením schválila správu o implementácii a čerpaní predvstupových nástrojov, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. aprílu 2006[1]. Dalo by sa očakávať (a bolo by prirodzené), že v nej budú obsiahnuté aj problémy, s ktorými sa potýkame. Opak je však pravdou. Keď si občania alebo občianky podrobnejšie preštudujú materiály súvisiace s predloženou a schválenou správou, dozvedia sa, že fondy sa míňajú, že síce boli upravené finančné plány programových dokumentov vrátane návrhu realokácie finančných prostriedkov, ale v zásade všetko beží podľa schválených pravidiel a podpísaných zmlúv.

Mnohé však vysvetľujú tabuľky priložené k správe. Sú síce neprehľadné (až je ťažké ubrániť sa dojmu, že ide o zámer), avšak pri podrobnejšom skúmaní predložených čísel sa dá dospieť k jednoznačnému záveru, že medzi sumami, ktoré sa vláda zaviazala poskytnúť jednotlivým organizáciám na realizáciu verejnoprospešných aktivít, a sumami, ktoré im reálne vypláca, je výrazný nepomer. Inými slovami, jedna vec je nakontrahovať zmluvy a druhá vec je plniť zmluvné záväzky.

Čísla, ktoré vláda vykazuje smerom k Európskej komisii ako objem zmluvných záväzkov s konečnými prijímateľmi pomoci, sú nasledovné: k 31. 12. 2005 bolo zazmluvnených 57% plánovaného objemu finančných prostriedkov európskej pomoci, čo je 35 miliárd korún, k 30. 4. 2006 to bolo už 69 %, čiže 42,36 miliárd korún, a k 30. 6. 2006 vláda plánuje mať zazmluvnených až 86,57%, čo by bolo 53,1 miliárd korún.

V tabuľkách dokumentujúcich skutočný stav čerpania prostriedkov štrukturálnych fondov a spolufinancovania projektov zo štátneho rozpočtu je však možné nájsť údaje, ktoré usvedčujú vládu, že situácia nie je až taká ružová, ako sa ju vláda snaží prezentovať. V mnohých prípadoch je percento stavu čerpania veľmi nízke - niekde dokonca iba 10 a menej percent. V tejto fáze sú však už projekty realizované aj financované mimovládnymi organizáciami často aj na 50 a viac percent. Navyše, aj pomer medzi zdrojmi, z ktorých boli tieto čerpané prostriedky uhradené (zdroje Európskeho spoločenstva a zdroje Slovenskej republiky), je prudko nerovnovážny. Aj to málo, čo sa zatiaľ pri refundačných a zálohových platbách vyčerpalo, je podľa vládou schválených dokumentov významnou mierou hradené z finačných zdrojov Európskeho spoločenstva, ktoré už boli na Slovensko zaslané (v programoch ESF, kde schválené a zazmluvnené projekty mali byť z 50% podporené zo zdrojov Európskeho spoločenstva a z 50 % zo zdrojov SR, je to z európskych zdrojov často aj viac ako 70%). Slovenská vláda, ktorá sa zaviazala jednotlivé programy spolufinancovať vkladom zo štátneho rozpočtu, v skutočnosti zatiaľ prispela len nižším percentom prostriedkov určených na tento účel zo štátneho rozpočtu.

Vláda teda ani v tomto smere neplní svoj záväzok. Zadržiavanie refundačných platieb nemusí byť náhodné a môže slúžiť na účely čo najdlhšieho zotrvania prostriedkov SR určených na realizáciu projektov v rámci štrukturálnych fondov v štátnom rozpočte. Okrem toho, že takýto postup by bol v hrubom rozpore s legislatívou Európskeho spoločenstva (konkrétne s nariadením Rady EÚ č. 1260/99 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, ktoré ukladá platobnému orgánu zabezpečiť, aby koneční príjemcovia obdržali platby príspevkov fondov čo najrýchlejšie, a ktoré zakazuje tieto platby zadržiavať), je zároveň ohrozením zmyslu práce a samotnej podstaty existencie mimovládnych organizácií – recipientov pomoci, na ktorých vláda prenáša bremeno plnenia svojich záväzkov a ktorých tým nemilosrdne vrhá do bahna beznádeje a neriešiteľných finančných problémov.

V dôsledku neplnenia si povinností Vládou SR a jednotlivými zodpovednými ministerstvami teda hrozí, že jednotlivé projekty nielenže nebudú môcť byť dokončené, ale že aj doteraz vynaložené prostriedky vyjdú nazmar, čo by znamenalo nenaplniť nielen ciele projektov, ale aj záväzky Vlády SR voči Európskemu spoločenstvu. Vo väčšine prípadov pritom ide o prostriedky z vlastných zdrojov mimovládnych organizácií, ktorými de facto úverujú štát. Takáto situácia je absurdná. V demokratickej krajine má byť záujmom štátu cez svoje programy finančne podporovať občiansku spoločnosť, a nie naopak.

Ekvilibristika s číslami nikomu – ani vláde, ani mimovládnym organizáciám – nepomôže vyriešiť podstatu problému. V ďalšom programovacom období na roky 2007 – 2013 totiž prídu na Slovensko ešte väčšie objemy finančnej pomoci z EÚ. Ak má Slovenská republika tieto zdroje zmysluplne využiť, musí jej vláda svojim občanom a občiankam, ale aj Európskemu spoločenstvu, ukázať, že má úprimný záujem na vytvorení korektných pravidiel, adekvátnych podmienok a efektívnych mechanizmov garantujúcich napĺňanie cieľov, na ktoré sú a budú tieto prostriedky určené. To si však bude bezpodmienečne vyžadovať korektný a partnerský prístup a úprimný záujem o spätnú väzbu a návrhy riešení zo strany konečných prijímateľov pomoci (čo, nakoniec, vo svojom podrobnom a erudovanom stanovisku konštatuje aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý identifikoval celý rad rizikových faktorov brzdiacich napredovanie procesu implementácie štrukturálnych fondov).[2]

Vyzývame preto Vládu SR a jednotlivé zodpovedné ministerstvá, aby sa s plnou vážnosťou a zodpovednosťou zhostili úloh, ktoré im vyplývajú tak z ústavy a zákonov Slovenskej republiky, ako aj zo záväzkov voči Európskemu spoločenstvu, a v neposlednom rade tiež zo záväzkov voči občianskej spoločnosti. Žiadame ich, aby neodkladne a na partnerskej báze vykonali potrebné kroky, legislatívne úpravy a systémové opatrenia na nápravu neúnosného stavu a maladministrácie pri implementácii fondov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike. Akákoľvek vláda musí brať vážne verejný záujem občanov a občianok Slovenskej republiky. Je pritom jedno, či je pred voľbami alebo po nich. Už včera bolo totiž neskoro.

Na vedomie:
Európska komisia
Monitorovací výbor pre Rámec podpory Spoločenstva
Monitorovací výbor pre Sektorový operačný program Ľudské zdroje
Monitorovací výbor pre Jednotný programový dokument Cieľ 3
Monitorovací výbor pre Iniciatívu Spoločenstva EQUAL
Nezávislý občiansky tím na monitoring fondov Európskej únie
Odbor boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Verejný ochranca práv Slovenskej republiky