Ústavný súd: Sociálna poisťovňa musí informovať o svojom hospodárení

Ústavný súd rozhodol, že Sociálna poisťovňa musí poskytovať verejnosti aj informácie o hospodárení s verejnými financiami alebo o celej svojej činnosti. Rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahuje aj na iné inštitúcie – napríklad vyššie územné celky (samosprávne kraje).

Rozhodnutím Ústavného súdu sa definitívne rozriešil dlhoročný spor, či musí Sociálna poisťovňa poskytovať aj informácie o svojej činnosti a o hospodárení s verejnými financiami. Už od roku 2001 Sociálna poisťovňa odmieta informovať verejnosť napríklad o svojom hospodárení a tvrdí, že zákon jej ukladá poskytovať iba informácie o jej rozhodnutiach – napríklad o priznaní dôchodkov.

Tento záver vyplýva z nálezu, ktorým Ústavný súd rozhodol, že Najvyšší súd porušil ústavné práva žiadateľa o informácie tým, že neoprávnene zamietol jeho žalobu proti Sociálnej poisťovni. Občan od Sociálnej poisťovne žiadal informácie o jej činnosti a keď mu ich poisťovňa odmietla sprístupniť, domáhal sa ich na súde.

Nález bol minulý týždeň zverejnený na internetovej stránke Ústavného súdu SR (pod číslom I. ÚS 236/06).

Právny problém spočíval v tom, že Sociálnu poisťovňu možno podradiť pod dve ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa jedného ustanovenia musí inštitúcia informovať o celej svojej činnosti, vrátane používania verejných financií. Podľa druhého ustanovenia musí inštitúcia informovať iba o svojich úradných rozhodnutiach a nie aj o hospodárení. Sociálna poisťovňa tvrdí, že sa na ňu vzťahuje iba druhé ustanovenie.

Najvyšší súd dal za pravdu Sociálnej poisťovni a žalobu občana, žiadajúceho informácie o činnosti poisťovne, zamietol.

Ak by však mal platiť takýto výklad zákona o slobode informácií, nielen Sociálna poisťovňa, ale ani ostatné obdobné právnické osoby zriadené zákonom - napríklad vyššie územné celky – by nemuseli vôbec informovať napríklad o používaní verejných financií.

Podľa Ústavného súdu Najvyšší súd pri výklade zákona nezohľadnil ústavné právo na informácie a porušil povinnosť vykladať zákony v prospech ľudských práv. Ústavný súd v rozhodnutí uvádza: „Najvyšší súd taktiež neuviedol, ako sa vysporiadal s povinnosťou ústavne konformne interpretovať dotknuté ustanovenia, resp. povinnosťou rozhodovať v prospech ľudských práv.“ Ústavný súd ďalej uvádza: „Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom.“ Preto mal Najvyšší súd zvoliť taký výklad zákona, ktorý zabezpečuje poskytovanie informácií o používaní verejných financií.

Právnik Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia, ktoré sprostredkovalo právnu pomoc, hovorí: „Je to odkaz všetkým súdom, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale aj všetky ostatné zákony treba vykladať v prospech ľudských práv. Ak sú možné rôzne výklady zákona, súdy musia zvoliť ten, ktorý neporušuje ústavné hodnoty a ľudské práva.“

Ústavný súd tiež Najvyššiemu súdu vytýka, že v inom - rovnakom prípade - ktorý sa tiež týkal toho istého žiadateľa o informácie, rozhodol iný senát Najvyššieho súdu úplne opačne. Podľa Ústavného súdu je takáto prax porušením princípu právnej istoty a porušením povinnosti zjednocovať rozhodnutia súdov. Ústavný súd uvádza: „Za takéhoto stavu účastník konania nemôže pri podobných sporoch súvisiacich s poskytovaním informácií v obdobných prípadoch v budúcnosti predvídať, akým spôsobom bude najvyšší súd rozhodovať.“

Peter Wilfling hovorí: „K predvídateľnosti rozhodovania, k právnej istote občanov a k verejnej kontrole súdneho rozhodovania by veľmi prispelo zverejňovanie všetkých rozhodnutí Najvyššieho súdu na internete, čo je v okolitých krajinách bežné. U nás je však zatiaľ väčšina rozhodnutí Najvyššieho súdu stále neprístupná.“

Prečítajte si rozhodnutie Ústavného súdu.